V jeden slnečný májový deň sa žiaci v ZŠ Mlynská imaginárnym strojom času premiestnili o 100 rokov späť, a keď prekročili prah II.C a III.C triedy, ocitli sa v škole v minulosti. Na tabuli bol napísaný dátum 26. 5. 1916, na stenách viseli staré mapy, všade boli rôzne historické predmety, na učiteľskom stole stál ručne maľovaný džbán s poľnými kvetmi, stará petrolejová lampa, knihy, ktoré ohlodal zub času, vyšívaný obrus a nechýbala ani trstenica. V laviciach sedeli žiaci oblečení v ľudových krojoch, v „zajde“ zavesenej na palici mali v papieri zabalené rôzne domáce dobroty (chlieb s masťou a cibuľou, pečené pirohy, makové koláče, lokše, posúchy, orechy, jabĺčka, čistú vodu...) a nezabudli si priniesť ani polienko. Drevené tabuľky, husie i bažantie pierka, všetko nasvedčovalo tomu, že dnes zažijú niečo nezabudnuteľné.
Aj pani učiteľky, ktoré vstúpili do tried, vyzerali úplne inak. S prísnym výrazom v tvári, s trstenicou v ruke začínali prvú hodinu MAĎARČINY modlitbou Otče náš po maďarsky. Žiaci stáli rovno ani sviece, nikto sa neopovážil ani muknúť. Na prvej hodine sa učili pozdraviť i poďakovať sa po maďarsky každý písal pierkami, namočenými v atramente.
Na POČTOCH – matematike, všetci žiaci sedeli vystretí s rukami za chrbtom, učili sa počítať po maďarsky a písali kriedou na drevenú tabuľku. Pred koncom tejto hodiny v školskom rozhlase zaznelo hlásenie, aby sa štyria žiaci urýchlene dostavili do riaditeľne. Všetci ostatní stuhli a čakali, čo bude nasledovať. Po chvíli do triedy vstúpil pán riaditeľ. Žiaci sa postavili a jednohlasne pozdravili: „Jó napot!“ Pán riaditeľ názorne ukázal, ako boli v škole v minulosti potrestaní žiaci, keď porušovali školský poriadok (ťahaním za uši aj za vlasy, udieraním paličkou po končekoch prstov, 25 údermi trstenicou, kľačaním na polienku s rukami nad hlavou...) a udelil previnilcom zaslúžené tresty. Vyskúšali si ich viacerí žiaci. Potom nasledovalo spoločné fotografovanie a veľká prestávka, kde si všetci pochutnali na rôznych dobrotách, ktoré im s láskou prichystali mamky, babky, ockovia, dedkovia, tetky i susedky.
Tretia hodina bola hodina KRESLENIA. Žiaci kreslili kriedou na tabuľku alebo uhlíkom na papier.
TELOSPYT – telesná výchova sa niesla v duchu ľudového tanca, spevu, smiechu a radosti. Všetci sa zhodli na tom, že tento deň v škole bol výnimočný a každému sa veľmi páčil. Chceli by sa takto učiť celý týždeň. Páčili sa im kroje, písanie pierkami, ľudový tanec aj naše tradície. Uznali, že niekedy to mali žiaci oveľa ťažšie a učitelia boli oveľa prísnejší. Dokonca im vôbec nechýbali mobily, tablety ani sladkosti.
A to bolo cieľom nášho cestovania v čase, aby žiaci na vlastnej koži zažili, ako sa niekedy v školách vyučovalo. Aby si uvedomili, ako im je dnes v škole dobre a boli vďační za všetko, čo dnes majú, nebrali to ako samozrejmosť, ale ako dar. Aby sa zaujímali o históriu svojho národa, boli hrdí na naše krásne slovenské tradície. A keď sa raz rozletia do šíreho sveta, aby nezabúdali na svoje korene, svoju domovinu.
Mgr. A. Baníková, Mgr. A. Babjarčíková
