Po namáhavom školskom roku sa všetko chýli ku koncu a s ním aj prichádza najvyšší čas rozmýšľať nad výletom, ktorý bude stáť zato. Tento rok sa triedy VII. A aj VIII. A rozhodli navštíviť najkrajší kút Slovenska - Slovenský raj nachádzajúci sa na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Dňa 10. 5. 2015 sme museli vstať trochu skôr. Zraz bol o 07:00 hodine pri školskej jedálni. Všetci sme horeli nedočkavosťou a tešili sa na nové zážitky. Po chvíli sme opustili pôdu školy a presunuli sa k zájazdovému autobusu, naložili cestovné kufre i veci potrebné na cestu. Nič nám nebránilo vyraziť na výlet. Cesta trvala nejakú chvíľu, ale niečím sme si ju spríjemnili. V autobuse vládla skvelá atmosféra sprevádzaná spevom nadšených detí a hudbou gitary.
Prvou zastávkou bola Dobšinská ľadová jaskyňa. Slovensko sa môže popýšiť jej rozmanitosťou a veľkosťou. Cesta k nej bola trochu pridlhá, no my sme ju zdolali. Boli sme pripravení na väčšiu zimu, preto sme boli zahalení do zimného outfitu. Pán sprievodca nás previedol celou jaskyňou. Obohatil naše vedomosti obrovským kvantom zaujímavých poznatkov. Nahliadli sme do histórie, ktorá hovorí, že studený vzduch schladil jaskyňu na neuveriteľných -4 °C. Mohli sme obdivovať aj veľkolepé stalagmity. Prvý pohľad na vnútro jaskyne, ktorej dominuje Veľká sieň, v nás prebudil nápad na zimný šport - korčuľovanie. Táto myšlienka by oslovila každého z nás. Z veľkého davu ľudí z rozličných krajín sveta, sme sa stretli s milým štábom Markízy, ktorý práve pripravoval reportáž do večerných Televíznych novín. Asi sa na nás usmialo šťastie, lebo sme sa boli v spomínaných správach.
Po skončení prehliadky jaskyne sme vyrazili k penziónu Nita v obci Mlynky blízko vodnej nádrže Palcmanská Maša. Majitelia nás privítali s otvorenou náručou, pripravili pre nás chutný obed a útulné ubytovanie. O 15:00 hodine sme sa rozhodli vyraziť na túru smer Dedinky – Zejmarská roklina – Geravy - Dedinky. Najprv to bola prechádzka po lúkach a okrajoch obce Mlynky až sme dorazili k vstupu do Zejmarskej doliny. Odtiaľ sme museli zvládnuť prevýšenie 250 m.n.m. k vrcholu s názvom Geravy. Ísť do kopca v lese, po kameňoch i skalách bola ozajstná drina. Museli sme prekonať sami seba a aj svoj strach, nakoľko nás čakalo šplhanie po štyroch vysokých rebríkoch, chôdza po schodíkoch na skalách a istenie sa reťazami. Približne po hodine sme sa dostali na očakávaný vrchol Geravy vo výške 1032 m.n.m., kde sme si zatlieskali, lebo svojimi schopnosťami sme zdolali pre nás na prvý pohľad nezdolateľné. Zrazu sa v nás prebudil turistický duch. Pohľad na Dedinky a Palcmanskú Mašu bol prekrásny. Zdalo sa nám, že sme sa ocitli v rajskej záhrade. Cesta naspäť k penziónu viedla lesom, miestami popod nefunkčnú lanovku a bola menej náročná. Približne po hodine sme dorazili k vodnej nádrži, ktorá nám poskytla aspoň občerstvenie našich spotených rúk. Večer sme strávili opekaním na pripravenom ohnisku a aj tu nám žiarili oči radosťou. Zahrali sme si volejbal - siedmaci proti ôsmakom, po ňom nasledoval futbal a cesta na izby. Veľké množstvo energie, ktoré sme aj napriek náročnej 11 km túre ešte stále pociťovali, sme naplno využili. Zrealizovali sme si aj tzv. „Párty“, ktorá sa ukončila polnocou.
Na druhý deň sa nám vstávalo o čosi ťažšie avšak nás prebrali skvelé raňajky. Po nich sme sa rozlúčili s milým personálom i majiteľmi penziónu a vyrazili za ďalšou zastávkou - Ochtinskou aragonitovou jaskyňou. Patrí k unikátom u nás i vo svete a jej zaujímavosťou je aragonitová výzdoba, ktorá pripomínala všeličo. Prehliadka bola famózna, za čo vďačíme nášmu sprievodcovi. Po jaskyni nás už čakal krásny kaštieľ Betliar. V minulosti tu žili Andrášiovci, ktorí boli veľmi vzdelaní a úctyhodní ľudia. Kaštieľ bol značne rozsiahly, dokonca sme videli sarkofág, múmiu a veľa iných exponátov. Expozícia kaštieľa nás veľmi fascinovala a dúfame, že ho čoskoro ešte navštívime.
Nakoniec bol pred nami už len zlatý „klinec“ výletu - smer Košice a nákupné centrum Optima. Na nakupovanie sme mali 2,5 hodiny, čo nám úplne stačilo. Žiaci si nakúpili všeličo, od oblečenia až po počítačové hry. Po nákupoch nás už čakala len cesta domov. V očiach nám žiarili fenomenálne spomienky. Blížiac sa k Stropkovu sme piesňou vyjadrili svoju vďaku. Náš výlet bol vlastne nezabudnuteľnou bodkou za školským rokom. A zato všetko patrí najväčšia vďaka našim učiteľkám Mgr. Kataríne Hurnej a Ing. Mariane Čintalovej, ktoré si dali záležať, prejavili úsilie, trpezlivosť a zodpovednosť za nás všetkých. A nemôžeme zabudnúť na pani učiteľku Mgr. Vieru Bačikovú, ktorá sa podieľala na príprave výletu, ale nemohla sa ho zúčastniť. Taktiež ďakujeme aj šoférovi autobusu pánovi Petrovi Hurnému a sprievodcovi túrou Ing. Vladimírovi Čintalovi, ktorý nezištne prišiel poobede za nami len kvôli túre.
Všetkým patrí naše jedno obrovské VĎAKA!
Matej Ferenc VII.A
