A preto sme to v škole trochu otočili.
Namiesto klasického učenia to hrou skúsili.
Šlabikáre, ceruzky a hurá von!
V indiánskom kruhu kľačíme,
zo šlabikára slová čítame,
X na asfalt píšeme.
Najprv malé, potom veľké,
k tomu pridali sme slabiky
a hneď slová skúšame
vložiť pekne do vety.
Po zvládnutí písania
prišli na rad uši.
Ak počujeme slovo s X výskočíme,
nečupíme, veď sa hráme!
Potom prišiel príbeh milý
o hrách, smiechu, priateľstve.
Či sme dobre naslúchali,
tajomstvo hier odhalili?
Skupiny už premýšľajú,
poradie viet hľadajú.
Matematika? Tá dnes veru
utiekla nám do terénu.
Indície sme družne hľadali,
radili sa, počítali, skúmali:
Čo má farbu zelenú?
Ako strom sa volá?
Koľko dní má týždeň?
Aj príroda nás volá.
Na záver povedať môžeme,
že hry vo všetkých obmenách veľmi radi máme,
ale aj vedomosti na vylepšenie zábavy potrebujeme.